Friedrich Nietzsche: Mimo dobra a zla
Vo svojej mimoriadne vplyvnej práci Mimo dobra a zla Nietzsche priamo nadväzuje na idey, ktoré básnicky stvárnil vo svojom vrcholnom diele Tak riekol Zarathustra. Keďže sú v nej obsiahnuté všetky základné pojmy a myšlienkové motívy jeho filozofie, obvykle sa pokladá za ideálny „vstupný portál“ do jeho myslenia. (vychádza 6. novembra)
Vychádzajúc zo zásadnej kritiky európskej kultúry založenej na platonizme a kresťanstve, ktoré svojimi dôsledkami nevyhnutne vedú k nihilizmu, hľadá nové formy morálky mimo jej historicky tradovaných, náboženstvom a dogmatickým myslením ovplyvnených noriem a hodnôt, proti ktorým stavia svoju filozofiu „imorality“. Ide mu o prekonanie „otrockej“ morálky masového, „stádového“ človeka „ušľachtilou“ či „aristokratickou“ morálkou sebauvedomeného a za seba plne zodpovedného jednotlivca. Nietzscheho myšlienkové zápasy svedčia o jeho priam sebazničujúcom nasadení pri uplatňovaní poslednej nepochybnej a nespochybniteľnej hodnoty, ktorú označuje ako „poctivosť“. Ich výsledky, brilantne formulované veľmi pôsobivým metaforickým jazykom, sú preto napriek všetkej svojej kontroverznosti a polemickosti predovšetkým svedectvom jeho úporného hľadania zmyslu a pevného záchytného bodu v čoraz neuchopiteľnejšom svete moderného človeka.
Autor: Friedrich Nietzsche
Titul: Mimo dobra a zla
Preklad: Patrícia Elexová
Vydavateľ: Premedia
Rozmer: 12,5 x 20 cm
Počet strán: 248
Väzba: Brožovaná
ISBN 978-80-8242-290-3
Odporúčaná cena: 15,95 eur
Vychádza: 5. novembra 2024
Pripravovaný titul
Friedrich Nietzsche: Genealógia morálky (vychádza v júni 2025)
Nietzscheho neskorá práca Genealógia morálky – polemický spis sa pokladá za azda jeho najvplyvnejšie dielo. Priamo nadväzuje na jeho prácu Mimo dobra a zla a podľa jeho vlastných slov je jej „dodatočným doplnením a ozrejmením“. Vo svojom spise Nietzsche skúma pôvod, historický vývoj a psychologické podmienky vzniku súčasnej západnej, kresťanstvom ovplyvnenej morálky. Na rozdiel od iných morálnych filozofov sa nepokúša odvodiť a zdôvodniť nejakú konkrétnu morálku, nezaoberá sa tým, ako by ľudia mali konať, ale skúma, prečo ľudia veria, že by mali konať určitým spôsobom. V prvej z troch statí svojho spisu rozlišuje „panskú“ a „otrockú“ morálku a zavádza termín „plavovlasá beštia“, v druhej analyzuje genézu a obsah pojmov vina a zlé svedomie a v tretej podrobuje dôkladnej kritike tzv. asketické ideály, pričom osvojenie si tejto kritiky sa obvykle berie ako podmienka pre porozumenie celej jeho neskorej filozofii. Pokiaľ ide o formálnu stránku, Nietzsche v tejto svojej práci úplne upúšťa od aforistickej formy. Jeho výklad je relatívne ucelený a systematický, zároveň sa však vyznačuje pre neho typickým brilantným literárnym štýlom a pôsobivým metaforickým jazykom. Genealógia morálky výrazným spôsobom ovplyvnila mnoho významných osobností, predovšetkým S. Freuda, M. Schellera a M. Foucaulta. Označuje sa tiež za dielo, ktoré v storočnom predstihu pripravovalo cestu postmodernej filozofii.