Right menu


Olga Grjasnowa: Rus je ten, ktorý miluje brezy

Debut mladej autorky sa v Nemecku zaradil medzi najvýraznejšie literárne udalosti roka. Román zobrazuje mladých nomádov, ktorí stratili všetky istoty a v čoraz nepokojnejšom svete márne hľadajú domov, lásku i vlastnú identitu. (vychádza 9. októbra)

Dostupné aj ako e-kniha

Hlavná postava Maša žije a miluje rýchlo, vníma intenzívne a citlivo, no vie byť aj cynická a tvrdá. Dospela príliš skoro. Jej detstvo poznačil pogrom v Baku, vyrástla v nemeckom veľkomeste. Keď zamieri na Blízky východ, v jej živote už neplatia nijaké pravidlá.

Olga Grjasnowa (1984) sa narodila v Azerbajdžane, ako jedenásťročná presídlila s rodičmi do Nemecka. Vyštudovala Literárny inštitút v Lipsku, dlhší čas žila v Poľsku, Rusku, Taliansku a Izraeli. Jej debutový román vyšiel v desiatich jazykoch, mimoriadny ohlas vzbudil aj jej druhý román Právna nejasnosť istého manželstva, stredobodom ktorého je vzťahový trojuholník.

Recenzie:

Aký je súvis medzi národnosťou a schopnosťou lásky?

Absencia jednoduchých riešení

Rus je ten, ktorý miluje brezy

Rozhovor s Olgou Grjasnovou v Rádiu FM

Tento román nemožno zaradiť do žiadnej kategórie. Ide o debut autorky, o ktorej ešte budeme veľa počuť.

Tages-Anzeiger

Veľmi silný a obrazovo bohatý príbeh. Vtiahne čitateľa do globalizovaného sveta, v ktorom hrdinka opakovane naráža na úzkoprsosť, nedôveru a malichernosť.

NZZ am Sonntag

Tragikomická Maša Koganová je hrdinkou nového typu nemeckej literatúry: multietnického a prirodzene kozmopolitného románu, ktorý veľké myšlienky nahrádza obrovským energickým nábojom.

Die Zeit

Kníhkupectvá:Panta Rhei, Martinus, Gorila, Artforum, ABC knihy

Autor: Olga Grjasnowa

Titul: Rus je ten, ktorý miluje brezy

Originálny názov: Der Russe ist einer, der Birken liebt

Preklad: Paulína Šedíková Čuhová

Edícia: Nová próza

Vydavateľ: Premedia

Rozmer: 13 x 20 cm

Počet strán: 240

Väzba: Pevná s prebalom

ISBN 978-80-8159-142-6

Odporúčaná cena: 11.50 eur

Vychádza: 9. októbra 2014

Úyvok z knihy

Jedli sme mlčky. Mne to nebolo nepríjemné, ale mama to ticho nevydržala a rozprávala o svojej práci. Vyučovala klavír – najprv na hudobnej škole, neskôr na vysokej škole. Spočiatku mala aj ona ťažkosti s novým systémom: vyštudovala sovietske konzervatórium, mala profesionálny štandard, za ktorý už nemohla ísť. Keď sa otec jednej z jej prvých žiačok, jeden kňaz, sťažoval, že jeho dcéra nemá z hodín hudby zábavu, mame sa rozbúchalo srdce a spotili sa jej ruky. Doteraz totiž nevedela, že zábava je účelom umenia. Predovšetkým od kňaza by také niečo nečakala. S hudbou sa v ZSSR zaobchádzalo so všetkou vážnosťou, ako aj s baletom a s výtvarným umením. V protiklade k Nemecku mohlo každé dieťa popri školskom dostať aj vysoko profesionálne a predovšetkým bezplatné umelecké vzdelanie, avšak len pokým bolo dieťa ochotné tvrdo pracovať, a mama nerozumela, ako to niekto nemohol chcieť. (pokračovanie v prílohe)

Katalóg noviniek z vydavateľstva