Olga Grjasnowa: Rus je ten, ktorý miluje brezy
Debut mladej autorky sa v Nemecku zaradil medzi najvýraznejšie literárne udalosti roka. Román zobrazuje mladých nomádov, ktorí stratili všetky istoty a v čoraz nepokojnejšom svete márne hľadajú domov, lásku i vlastnú identitu. (vychádza 9. októbra)
Hlavná postava Maša žije a miluje rýchlo, vníma intenzívne a citlivo, no vie byť aj cynická a tvrdá. Dospela príliš skoro. Jej detstvo poznačil pogrom v Baku, vyrástla v nemeckom veľkomeste. Keď zamieri na Blízky východ, v jej živote už neplatia nijaké pravidlá.
Olga Grjasnowa (1984) sa narodila v Azerbajdžane, ako jedenásťročná presídlila s rodičmi do Nemecka. Vyštudovala Literárny inštitút v Lipsku, dlhší čas žila v Poľsku, Rusku, Taliansku a Izraeli. Jej debutový román vyšiel v desiatich jazykoch, mimoriadny ohlas vzbudil aj jej druhý román Právna nejasnosť istého manželstva, stredobodom ktorého je vzťahový trojuholník.
Recenzie:
Aký je súvis medzi národnosťou a schopnosťou lásky?
Rus je ten, ktorý miluje brezy
Rozhovor s Olgou Grjasnovou v Rádiu FM
Tento román nemožno zaradiť do žiadnej kategórie. Ide o debut autorky, o ktorej ešte budeme veľa počuť.
Tages-Anzeiger
Veľmi silný a obrazovo bohatý príbeh. Vtiahne čitateľa do globalizovaného sveta, v ktorom hrdinka opakovane naráža na úzkoprsosť, nedôveru a malichernosť.
NZZ am Sonntag
Tragikomická Maša Koganová je hrdinkou nového typu nemeckej literatúry: multietnického a prirodzene kozmopolitného románu, ktorý veľké myšlienky nahrádza obrovským energickým nábojom.
Die Zeit
Kníhkupectvá:Panta Rhei, Martinus, Gorila, Artforum, ABC knihy
Autor: Olga Grjasnowa
Titul: Rus je ten, ktorý miluje brezy
Originálny názov: Der Russe ist einer, der Birken liebt
Preklad: Paulína Šedíková Čuhová
Edícia: Nová próza
Vydavateľ: Premedia
Rozmer: 13 x 20 cm
Počet strán: 240
Väzba: Pevná s prebalom
ISBN 978-80-8159-142-6
Odporúčaná cena: 11.50 eur
Vychádza: 9. októbra 2014
Úyvok z knihy
Jedli sme mlčky. Mne to nebolo nepríjemné, ale mama to ticho nevydržala a rozprávala o svojej práci. Vyučovala klavír – najprv na hudobnej škole, neskôr na vysokej škole. Spočiatku mala aj ona ťažkosti s novým systémom: vyštudovala sovietske konzervatórium, mala profesionálny štandard, za ktorý už nemohla ísť. Keď sa otec jednej z jej prvých žiačok, jeden kňaz, sťažoval, že jeho dcéra nemá z hodín hudby zábavu, mame sa rozbúchalo srdce a spotili sa jej ruky. Doteraz totiž nevedela, že zábava je účelom umenia. Predovšetkým od kňaza by také niečo nečakala. S hudbou sa v ZSSR zaobchádzalo so všetkou vážnosťou, ako aj s baletom a s výtvarným umením. V protiklade k Nemecku mohlo každé dieťa popri školskom dostať aj vysoko profesionálne a predovšetkým bezplatné umelecké vzdelanie, avšak len pokým bolo dieťa ochotné tvrdo pracovať, a mama nerozumela, ako to niekto nemohol chcieť. (pokračovanie v prílohe)
brezy_ ukazka.pdf 50,61 kB