Alexander Solženicyn, marec 1943

Alexander Isajevič Solženicyn (1918 – 2008) sa narodil v severokaukazskom kúpeľnom meste Kislovodsk. Jeho otec zahynul šesť mesiacov predtým, než v decembri prišiel na svet jeho jediný syn. Otec bojoval počas celej vojny, frontový bol dokonca aj jeho sobáš. Zahynul krátko po návrate domov kvôli nehode na poľovačke a zlej zdravotnej starostlivosti. Už nestihol doštudovať filológiu, ktorú opustil pred vojnou. Solženicynova matka, pôvodom Ukrajinka, bola vzdelaná, hovorila francúzsky a anglicky, rodinu živila ako pisárka a stenografka. Už sa nikdy nevydala. Keď mal Alexander šesť rokov, presťahovali sa do Rostova na Done. Otcove vyznamenania, ktoré získal počas služby pre cársku armádu, radšej zakopali. Solženicyn sa už od detstva chcel stať spisovateľom, podobne ako otec chcel študovať literatúru na Moskovskej univerzite. Svoju ranú tvorbu ako tínedžer okrem iných poslal aj Konstantinovi Fedinovi, ktorý v šesťdesiatych rokoch už svetoznámemu autorovi zabránil vydať román Rakovina. Matka si nemohla dovoliť poslať syna do Moskvy, a tak vyštudoval matematiku a fyziku v Rostove na Done. Matematika mu neskôr dvakrát zachráni život – bude ju niekoľko rokov učiť počas svojho trestu, čím sa aspoň načas vyhne ťažkému pracovnému nasadeniu, rovnako mu pomôže prežiť aj vo vyhnanstve.