Solženicyn so synmi, Vermont, 1980

Solženicyn sa ešte na škole oženil s mladou chemičkou Natáliou Rešetovskou. Strávili spolu iba rok, než sa dostal do armády a potom od gulagu. Rok pred vypršaním trestu sa rozviedli, opäť sa zosobášili rok po jeho návrate z vyhnanstva. V druhej polovici šesťdesiatych rokov však spoznáva mladú matematičku Natáliu Svetlovú, ktorá zohrá významnú úlohu pri rozširovaní jeho diela. Krátko po získaní Nobelovej ceny žiada prvú manželku o rozvod, tá však reaguje pokusom o samovraždu a s rozvodom súhlasí až o dva roky neskôr. Solženicyn sa žení so Svetlovou, s ktorou má v tom čase už dvoch synov a čoskoro sa narodí tretí. Šesť týždňov po jeho vyhostení zo Sovietskeho zväzu ho deti a manželka nasledujú do exilu v Nemecku. Krátko žije vo Švajčiarsku, nakoniec sa na osemnásť rokov usadí na vidieku v americkom Vermonte, kde v ústraní pracuje predovšetkým na päťtisícstranovom cykle Červené koleso venovanom ruským dejinám. Solženicyn je kritický voči hodnotám a životnému štýlu Západu, isté porozumenie nachádza iba u amerických konzervatívcov. Viac ako hosťovská krajina ho však stále zaujíma Rusko, kam sa triumfálne vracia až v roku 1994.