Vanda Rozenbergová: Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov
Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy. Napriek tomu nie sú napísané sentimentálne či pateticky. Príbehy o láske, pochybnostiach a žiarlivosti, či o snoch, ktoré sa dokážu splniť, majú prekvapivé pointy a rozuzlenia.
Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy. Napriek tomu nie sú napísané sentimentálne či pateticky. Príbehy o láske, pochybnostiach, nevere a žiarlivosti, či o snoch, ktoré sa celkom obyčajne dokážu splniť, majú prekvapivé pointy a rozuzlenia.
Príbehy zaujmú rôzne typy čitateľov. Takých, ktorí sa radi pobavia nad bizarnými situáciami ukrývajúcimi sa za zdanlivou všednosťou. Aj takých, ktorí sa dokážu zamyslieť nad príbehmi o vzťahoch, problémoch a množstvom iných vecí s nimi súvisiacich. Poviedky zo zbierky Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov sa dajú prečítať veľmi rýchlo, ale s čitateľom zostávajú ešte veľmi dlho.
Vanda Rozenbergová (1971) sa trikrát dostala medzi najlepších v súťaži Poviedka, jej poviedky vychádzali v časopisoch, boli uvedené aj v Slovenskom rozhlase a Českom rozhlase. Prvý knižný výber z jej textov vychádza v ilustrovanom vydaní.
Vydavateľstvo: Premedia, 2011
Doporučená cena: 8,95 EUR (vrátane DPH)
Dostupnosť: vychádza 20. apríla 2011
Počet strán: 164
Väzba: Paperback
Rozmer: 20,5 x 14,5 cm
ISBN: 978-80-970661-0-9
Žáner: Slovenská súčasná
Vydanie: prvé
Poviedka Ich zázračné oppidum.
ROZHOVORY:
Mamuta už domov neprinesú, ale stále sú to samci
Nechcem byť dílerkou samej seba
RECENZIE:
Keď zvieratá myslia, ženy nepracujú a muž sa večne smeje
Musculus depressor anguli oris
Recenzia v Romboide (iba odkaz na číslo)
............
Ukážka:
„¡Esto es un robo!
¡Manos arriba!“
Môj otec sa učí španielčinu. Dookola si púšťa americký film o banditoch, ktorí v Mexiku vykrádajú banky a po španielsky vedia povedať len dve vety: „Toto je lúpež!“ a „Ruky hore!“.
Moja sestra Mária žije v Bolívii. Pred mesiacom nám zatelefono­vala, že na Vianoce príde domov a privedie aj svojho bolívijského snúbenca. Otec odvtedy zanedbáva obľúbené televízne programy a v kuse sa díva len na tento film. Mária odišla do Bolívie pred troma rokmi na výmenný pobyt a postupne si tam našla zamest­nanie, byt, školu a aj muža.
„Javier predsa vie po anglicky, nemaj strach,“ povedala mi, keď som sa pýtal, ako sa budeme zhovárať.
Otec však po anglicky nevie, tak ako nevie ani po španielsky, ani nijako inak. Tak sa aspoň učí, ako sa v španielčine vykrádajú banky a myslí si, že Javier ocení, ak sa mu prihovorí v jeho rodnej reči.
„A mama? Čo mu povie naša mama?“ opýtal som sa sestry, lebo obaja vieme, že to bude najväčší problém.
„Stačí, keď mu povie len nice to meet you,“ povedala Mária a podľa toho som vedel, že sestra je preč naozaj dlho.
„Mária, ale teraz je november. Ak si chcela, aby sa mama naučila teší ma po anglicky, mala si mi to povedať už v júli alebo v au- guste. To sa ona do Vianoc nenaučí.“
Naša mama má sedemdesiat rokov a neurčité štádium alzheimera. Nice to meet you sa do Vianoc nenaučí. Bude sa na Javiera milo usmievať, pretože má rada spoločnosť a otec vyskočí poza jej chrbát a veselo zvolá ¡esto es un robo! a ¡manos arriba! Potom prídem ja, stisnem švagrovi ruku a poviem: „Nice to meet you, Javier. Ja som ten chumaj, čo má celý život úsmev od ucha k uchu.“
Učiteľky v materskej škole nevedeli, ako mojej mame povedať, že so mnou niečo nie je v poriadku. Naznačili jej to prostredníctvom hraného pásma, ktoré sme nacvičili ku Dňu žien. Dostal som úlohu zlého ježka. Bral som ostatným zvieratkám jabĺčka a oni ma za to vyhnali z lesa. Každý herec potvrdí, že záporná postava je to pravé. Nie pre mňa. Ja som jednoducho nemohol zahrať odpadlíka, ktorého ostatní vyženú zo svojho spoločenstva a o to učiteľkám išlo. Môj ježko sa usmieval.
Mama so mnou začala behať po lekároch, až sme skončili u tvárového chirurga. Spomínam si, že v jeho čakárni bola taká smutná pani. Chýbal jej kus nosa a celý čas, čo sme tam sedeli, som od nej neodvrátil zrak. Uvažujem, čo si tak mohla myslieť o chlapcovi, ktorý sa na nej hodinu smeje. Lekár mame vysvet­lil, že mám skrátený a nefunkčný musculus depressor anguli oris na oboch stranách a že je to extra výnimočná vec. Nemá si robiť starosti, lebo inak som chlapec ako víno a keď dospejem, môžem sa dať plasticky operovať. Po tejto návšteve sa ma rodičia stokrát denne pýtali, či ma niečo nebolí, lebo kým im nepoviem, nie je to vidieť. Chceli vedieť, či mi naozaj neprekáža otcove cmúľanie kostí pri obede, lebo pôsobím dojmom, že ten zvuk prosto milujem a tiež, či ma sestra násilím nenúti skrúcať ústa do opačnej strany.
Je to pravda. Narodil som sa s úsmevom. Na pravej i na ľavej strane tváre mi chýba jeden z mimických svalov, ktorý zabezpečuje, že človek vyzerá ako človek, a nie ako Šťastenko. Že sa smeje, len ak na to má dôvod a inak nie.
Z recenzií:
Smiala som sa, aj nahlas. Guči v hrdle som sa taktiež nevyhla. Prvotina, ako sa patrí. Pre radosť. Pre seba a pre ostatných.
Lemon
Toto panoptikum viac či menej bizarných postavičiek rozohráva cirkusové predstavenie, na ktoré sa pozerá veľmi dobre. Aj keď sa na niektorých z nich smejeme, alebo ich ľutujeme, všetky sú viac či menej hyperbolizovanými obrazmi (takmer) každého z nás.
Knižná revue
Píše poviedky, v ktorých sa snaží porozumieť mužom, alebo presnejšie, ukazuje v nich, že porozumenie a láskyplná súhra medzi pohlaviami je možná. (…) Múzická je autorkina práca s jazykom a atmosférou rozprávania. Múzické je rešpektovanie napätia medzi úplnou katastrofou a jej veselým opakom. To je napokon to, čím jej prózy pripomínajú allenovské férie o mentálnych obsesiách a neurózach.
Romboid
Občas až absurdné príbehy rozprávajú o zraniteľných vzťahoch a smutno-smiešnych očakávaniach mužov a žien. Dospeláci hrajú svoje hry intenzívnejšie ako ich nedospelé deti. Za širokým úsmevom môže byť rana na duši a zdanlivý smútok je krycou maskou poznania ako beží život a svet.
Aktuality.sk
Odosobnené konštatovania rozprávača, rodovo a filozoficky zaujímavé texty, ktoré sú na prvý pohľad zaodeté do banality. Vlasy majú rozhodujúci filozofický význam a obyčajné vši zásadne ovplyvnia celý život postavy. (…) Prvá kniha Vandy Rozenbergovej sa čítať rozhodne oplatí, kedykoľvek a kdekoľvek. Dobre písať literatúru nie je totiž až také obvyklé.
Pravda
Rozenbergovej absurdne vtipné poviedky o zákopových vojnách medzi ľuďmi sú často vlastne smutné. Podstatne viac ako obálka vám napovie fakt, že autorka knihy sa niekoľkokrát umiestnila v súťaži Poviedka. No ešte dôležitejším je zistenie, že jej texty sú príjemným čítaním.
Sme