Shooty: Modrá knižka

Dnes si však môžete kúpiť takúto knižku celkom legálne, aj bez rizika, že klesnete v očiach svojich chlapáckych kamarátov! Vyše 270 plnofarebných neúctivých obrázkov doplnených poznámkovým aparátom vám pripomenie trápne – svojim spôsobom zábavné – chvíle epizódnej vlády Ivety Radičovej.
Nedoporučuje Ústav pamäti národa.

Titul: Modrá knižka

Autor: Shooty

Vydavateľstvo: Premedia

Rozmer: 210 x 160 mm

Počet strán: 320

Väzba: tvrdá

ISBN 978-80-89594-32-0

Kníhkupectvá:Panta Rhei, Martinus, Gorila. Artforum

Odporúčaná cena: 13.50 eur

Veľkoobchodná distribúcia: Partner Technic

Kniha vychádza: 26. novembra 2012

Shooty: Vypäté emócie mi lezú na nervy

V rozhovore, ktorý vyšiel v deň marcových volieb, Shooty hovoril, ako to dovtedy vládnuce strany celé pobabrali. V týchto dňoch mu vychádza tretia kniha karikatúr zo Sme, ktorá zachytáva práve krátke obdobie vlády Ivety Radičovej.

Mali ste s treťou knihou menej práce?

Fyzicky určite, keďže je tam menej obrázkov i popiskov ako v predchádzajúcich dvoch. Chcel by som sa poďakovať pravicovým stranám za to, že je tenšia.

Keď ste prezerali obrázky do tejto novej knihy, objavili ste tam nejaký príbeh?

Bol som spätne celkom prekvapený z toho, že Iveta Radičová tam vystupuje v role neschopnej obete. Aj keď zjavne robila nejakú akciu, bola nezreteľná, nebola pre mňa dostatočne teatrálna, aby som to vedel zachytiť. Sú politici, s ktorými si celkom neviem poradiť. Napríklad taký Béla Bugár – on tam len je. A Iveta Radičová tam z môjho hľadiska tiež len akosi bola. Tou knihou sa to celý čas nesie. Keď som robil poznámkový aparát, vynárali sa mi v pamäti príbehy, ktoré som v rámci psychohygieny vytesnil hneď potom, ako sa stali. Napríklad ako Kočner pomáhal zostavovať kandidátku SaS a tak. To je pravdepodobne príbeh, ktorý sa rozvetvuje do iných fascinujúcich príbehov.

Nebol v tých obrázkoch zakódovaný pád už od začiatku?

Smerovalo to k tomu. Ja som už zabudol na kauzu Daňového riaditeľstva a tá bola oveľa dôležitejšia, ako som si v tom čase myslel. Bol to prvý dôkaz toho, že premiérka nemá na to, aby vedela odolávať tlaku, nieto ešte mať to pod kontrolou. Tam bolo vidno tie kotrmelce, použila každý druh vyhlásenia, ktorý sa dá na nejakú kauzu použiť.

Hlásia sa ešte politici, keď sú nespokojní s karikatúrou?

To si nespomínam, ale vidno to skôr na fankluboch strán – niektoré reagujú oveľa prudšie ako iné. Niektoré sú veľmi nekritické voči svojim vodcom. Na internete aj v mojej pošte vidno, ako sú mnohí priaznivci nejakej strany šťastní, keď nakreslím ich protivníka, ale keď sa to týka ich koňa, tak už som zapredanec kohokoľvek. Som skrátka v ich ponímaní dobrý sluha, ale úplne zlý pán. Už sa našiel aj politik, čo sa mi snažil telefonicky nadiktovať, čo by si želal na zajtrajšom obrázku. Vysvetlil som mu, že to takto nefunguje. Aj keď si on a jeho fanúšikovia myslia, že áno.

Darí sa vám niekedy nemyslieť na politiku?

Nie. Ale po týchto voľbách som z toho celého tak mentálne unavený, že som v nejakej letargii. Keď si to rekapitulujem, vidím, že sa to všetko cyklicky opakuje a všetky tie hurá systém reakcie na čokoľvek sa mi už javia ako bohapusté míňanie energie. Vypäté emócie mi lezú na nervy.

Celý rozhovor nájdete v denníku Sme.