Farley Mowat: Nehaňte vlka
Ešte pred štyristo rokmi bol vlk po človeku druhým najúspešnejším a najrozšírenejším cicavcom v Severnej Amerike. Vlk a lovec žili na celom svete v akejsi symbióze, z ktorej jeden aj druhý profitovali. Dnes už klasika od kanadského prírodovedca.
Ale neskôr, keď sa Európania a Ázijci začali zbavovať svojho loveckého dedičstva, aby sa stali poľnohospodármi alebo pastiermi, stratili svoju prastarú empatiu k vlkom a stali sa z nich ich zarytí nepriatelia. Takzvaný civilizovaný človek napokon úspešne vytesnil skutočného vlka zo svojho kolektívneho vedomia a nahradil ho vymyslenou predstavou, presýtenou zlými vlastnosťami. Autor tohto pútavého rozprávania dokazuje, ako ďaleko sme sa tým vzdialili od reality.
Farley Mowat (1921) je biológ, napísal viac než štyridsať kníh venovaných predovšetkým životu ľudí a zvierat na kanadskom severe. Štúdiom vlkov a sobov strávil dve letá a jednu zimu v subarktických oblastiach južného Keewatinu a severnej Manitoby. Napísal o tom knihu Nehaňte vlka, ktorá úplne zmenila náš pohľad na toto výnimočné zviera.
“FASCINUJÚCA A PODMANIVÁ KNIHA”
- Gawin Maxwell, Washington Post
Recenzie:
Podmanivá kniha priateľa vlkov
Kniha vychádza 15. marca 2012, ISBN 978-80-970661-8-5. Martinus, Gorila, Artforum, Panta Rhei
Ďalšie knihy o prírode:
Henrik Svensen: Na vrcholoch
Príbeh hôr a ľudí, ktorých fascinujú výšky. Ústrednou témou knihy nórskeho geológa je, ako nás hory formujú a ako sa sformovali. Hory oddávna v ľuďoch vyvolávali strach a bázeň, zároveň ich ale aj priťahovali. Kniha sa venuje ich prírodnej a kultúrnej histórii, rozpráva o tom, čo o horách vieme a čo by sme sa ešte len chceli dozvedieť. Viac
Zuzana Demjánová: Tatry v časoch monarchie
Kniha o vzniku tatranských osád na prelome 19. a 20. storočia prináša raritné staré pohľadnice aj prekvapivé informácie z čias monarchie. Narozdiel od kníh podobného žánru zaoberá nielen architektúrou a významnými osobnosťami, ale v neposlednom rade aj bežnými Slovákmi – poverčivými, statočnými, hrdými a divokými. Viac
Úryvok z knihy Nehaňte vlka
Koncom júna prešli popri Vlčej zátoke posledné stáda sobov; mali namierené asi dvesto, tristo míľ na sever, kde strávia leto. Nech sa moji vlci celé tie dlhé mesiace živili čímkoľvek a čímkoľvek nech kŕmili hladné mláďatá, rozhodne to neboli soby, lebo tie odišli. Ale ak nie soby, tak čo? (pokračovanie v prílohe)
mowat_ukazka.doc 52,50 kB