Hannah Arendtová: Eichmann v Jeruzaleme

Kniha o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961 vyvolala v čase svojho prvého vydania veľký záujem, ale aj pobúrenie. Eichmanna uniesli z Argentíny do Izraela, kde bol obvinený, že bol jedným z hlavných strojcov konečného riešenia židovskej otázky. (vychádza 20. októbra)

Dostupné aj ako e-kniha

Kniha koncipovaná ako reportáž je zároveň historickým svedectvom, filozofickou úvahou a pojednaním o rôznych výkladoch práva. Opakuje sa v nej dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy.

Arendtová napísala nepohodlnú knihu. Jej portrét Eichmanna nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho tu máme podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Vášnivé diskusie vyvolali jej pasáže o židovských radách, ktoré sa svojim spôsobom podieľali na hladkom priebehu likvidácie židovského obyvateľstva. Tretí problém sa týkal jej kritiky samotného procesu a spôsobu, akým bol vedený. Dnes, s odstupom viac než päťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.

O autorke

Hannah Arendtová (1906, Hannover – 1975, New York). Študovala na univerzitách v Marburgu a vo Freiburgu, doktorát z filozofie získala na univerzite v Heidelbergu, kde študovala u Karla Jaspersa. V roku 1933 utiekla z Nemecka do Francúzska, kde pracovala v emigračnom centre pre židovské deti utečencov do Palestíny. V roku 1941 odišla do Spojených štátov a o desať rokov neskôr sa stala občiankou tejto krajiny.

Pracovala ako výskumná riaditeľka Konferencie pre židovské vzťahy, šéfredaktorka vydavateľstva Schocken Books, výkonná riaditeľka Židovskej kultúrnej rekonštrukcie v New York City, pôsobila ako hosťujúca profesorka na niekoľkých univerzitách vrátane Kalifornskej, Princetonskej, Kolumbijskej a Chicagskej univerzity, a ako univerzitná profesorka na Fakulte Novej školy pre sociálny výskum.

Medzi jej najvýznamnejšie diela patria: Pôvod totalitarizmu, Kríza republiky, Ľudia v temných časoch, Medzi minulosťou a budúcnosťou: osem esejí o politckom myslení a Eichmann v Jeruzaleme: Správa o banalite zla. Bola aj editorkou dvoch zväzkov diela Karla Jaspersa Veľkí filozofi.

Recenzie

Niektorí z Arendtovej kritikov už vyjadrili ľútosť nad svojou ohnivosťou v minulosti. Ale keď sa začali objavovať prvé ospravedlnenia, Arendtová bola už mŕtva. Arendtová nebola prívrženkyňou žiadnych -izmov a nedôverovala teóriám, ktoré sa tvárili, že majú odpoveď na všetko. Jej intuitívne tušenie o povahe politického zla môže nájsť dnes vnímavejšie uši než v čase prvého vydania knihy. Zlo, ako ho videla ona, sa nemusí vzťahovať len na démonických netvorov, ale – s ničivými dôsledkami – aj, ako to vidíme my dnes, na hlupákov a idiotov, ktorých činom žehná náboženská autorita. Jej pohŕdanie konvenčným mudrovaním a akademickými normami zostáva dodnes intelektuálnou stimuláciou. Pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi zmes spoločenských analýz, žurnalizmu, filozofických úvah, psychológie, literárnych alúzií a anekdot v Arendtovej najlepšej práci dráždila a hnevala kritikov. Dnes fascinuje a priťahuje.

Amos Elon

Hľadanie spravodlivého súdu aj pre zločincov

Eichmann v nás a nepochopená banalita zla

Záznam diskusie o knihe v Goetheho inštitúte

Hannah Arendt, žena, ktorá predpovedala stav doby

Odvaha rozmýšľať o vrahoch

Eichmann bol manažér, o ktorého by sa dnes firmy pobili (rozhovor s politológom Tomášom Zálešákom)

Eichmann v Jeruzaleme je anatomickou učebnicou inštitucionalizovaného zla

Autor: Hannah Arendtová

Titul: Eichmann v Jeruzaleme

Podtitul: Správa o banalite zla

Edícia: Civilizácia